Posted 20.01.2023 by Pripinacik in Femdom
Jeden.
Poznáš to, ak si neni úplny mentálny diletant, ten hluchý okamih počas každodennej rutiny. Prestrihne ti vôdzku na ktorej ťaháš svoje vedomie ako tvrdohlavého psa, ktorý sa vôbec nestotožnuje so smerom ktorým si sa vybral.
Okamih, kedy si uvedomíš nevyhnutnú súčasť svojho Ja, ktoré bolo formované udalosťami z ktorých ti je mdlo, smutno alebo aj do smiechu. Samozrejme, pamätáš aj na časy pozitívne a veselé. No tým tvoja myseľ neprikladá až takú váhu, ako keby si si užíval tú bolesť a rád ju prežíval zas a znova. Čaká na svoju príležitosť aby ťa mohol paralizovať v krásny slnečný deň a prinútil sa zamýšlať nad niečím tak fádnym, akým je tvoja existencia. Taký jemný psychický masochizmus.
Vtedy ma ovládne nekontrolovateľná túžba vypustiť väzňa v mojom podvedomí a nechať ho sa chvíľu pozabávať. Na môj účet samozrejme. Nejako sa u mňa počas rokov dospievania vyvinuli chute, ktoré by sa dali s prižmúrenými očami vyložiť ako separované fetishe, nutkania ktoré zdanlivo nemajú žiaden spoločný činiteľ, ale dnes už viem, že je to len jedna veľka krabica rôznych záľub s nápisom "Fun stuff", ktorú ukrývam doma na povale.
Minule ma zastihol ten okamih fakt nevhod. Ťahal som šnúru nie príliš lahodiacih zážitkov a fuck-upov a tak som mu podľahol. Vytiahol som krabicu, doslova.
Vždy keď príde k tomuto momentu, otvaránia krabice, mám pocit ako keby rozbaľujem darček. Iba s tým rozdielom, že viem čo sa v ňom nachádza. Vnútri ma čaká druhý svet rozkoše a poníženia. Svet v ktorom ti je odopretý orgazmus ale aj tak dosiahneš na vrchol. Otvorím krabicu a usmejem sa, ale najprv musím zistiť situáciu v susednom svete.
Beriem do rúk svoj iPhone a hľadám v kontaktoch pod písmenom "M". Srdce mi bije keď ťukám do klávesnice slová poníženého významu. Kontakt bol pred nedávnom online a tak dúfam, že si moju správu prečíta.
Položil som telefón na stolík a druhou rukou som sa natiahol po krabičke s cigaretami. Moja ďalšia neresť. Nervy pracujú, isto to chápeš, takto opovážlivo si dovoliť otravovať v sobotu predpoludním. To ma, dufám, vyjde draho.
Vrátil som sa z balkónu s hlavou napratanou nikotínom a ešte výšším tepom. Pozriem na telefón. Nič, žiadna odpoveď. Pokladám telefón a vyťahujem ďalšiu cigaretu z krabičky. Kompulzívne repete, ktoré síce tvoje čakanie neskráti, zato tvoj život áno.
Druhý pokus a na obrazovke svieti notifikácia. Bingo. Ako som predpokladal, prvé muselo prísť pokarhanie.
- Ako sa opovažuješ ma otravovať tak skoro ráno. Vieš že piatkové noci bývajú dlhé.
Má pravdu, viem o tom ale vôbec som na to ani nepomyslel. Skrátka som podľahol okamihu. V zápätí ale prišla ďalšia správa.
- Máš štastie, že dnes nič nemám. Buď u mňa presne o 16:00 a dones mi niečo pod zub. Prekvap ma ty štetka.
- Ospravedlňujem sa za svoje trúfalé správanie. S radosťou splním Vašu požiadavku Madam.
Pocítil som tlak. Pri pomyslení, že sa budem variť v očakávaní ešte niekoľko hodín a samozrejme aj v rozkroku, čo trochu zabolelo. Madam ma momentálne drží v šachu, jej moc ma obklopuje mentálne ale aj reálne. Jej príkaz je pevný ako kov, ktorý spôsobuje jemnú bolesť v rozkroku a pripomína to, že jej patrím.
Po chvíľke bolesť ustála a ja som opäť stál nohami na zemi a s hlavou plnou endorfínov. Tento pocit je takmer božský. Aj po toľkých mesiacoch, počas ktorých slúžim svojej madam, je stále taký silný, ako si ho pamätám keď som ho pocítil po prvý krát. Vtedy som ale pociťoval aj značnú nervozitu, ako pred skúškou na univerzite. Tá ale odpadla ihneď po tom, ako mi madam prvý krát prikázala s úsmevom na perách a iskrou v očiach si pred ňou kľaknúť a zložiť svoju masku, ktorú som nosil pred svetom.
Mal som čas, bolo dopoludnie a cesta k nej mi zabrala nanajvýš pól hodinu. Ešte sa cestou zastaviť v jej obľúbenej reštaurácií, ale to vybavím včasným telefonátom. Zdržím sa maximálne 5 minút. No aj tak som začal baliť veci z krabice, ktorú som impulzívne otvoril ešte pred tým, ako som poprosil o pozornosť. Nemal som povolené si ich nechávať u madam, ešte som si takú výsadu nezaslúžil.
Všetky tie veci, ktoré definujú moju skrytú podstatu, moje túžby a neresti. Niektoré boli mojou voľbou, no niektoré mi vybrala madam, ako inak pre jej pobavenie.
Ešte musím pripraviť svoju telesnú schránku. Madam je veľmi pedantná a potrpí si na dokonalý vzhľad a funkcie svojej štetky. Takže som skočil do sprchy, obrazne, ale nečudoval by som sa keby naozaj od radosti skočím. Najprv sa oholiť. Takmer celé telo. V rozkroku to je vždy trochu horšie, ale to sa dotiahne u madam pod jej striktným dohľadom, aby som náhodou bez dôvodu nesiahal na jej majetok ktorý držala v kovovej hrsti.
Potom samozrejme nasledoval klistýr. Ako som vravel, musím zabezpečiť dokonalú a hladkú prevádzku pre prípad, že by dnes mala chuť do mňa vstúpiť. Na moje šťastie to robila rada, často a bola to pre mňa jediná forma sexu. Ak to môžem tak nazvať. A bol som za to neskutočne vďačný.
Dobre, som pripravený, vraví mi hlas v hlave. Ešte stále som mal dosť času a tak som zase behal na balkón a späť ku krabičke cigariet. Bol som madam upozornený, nech k nej ani nechodím, ak budem smrdieť od dymu, no vždy ma za to iba pokarhala a neskôr aj potrestala. Dalo by sa povedať, že to bola forma neverbálnej žiadosti o trochu viac jej "lásky" z mojej strany. Robil som to naschvál. A ona to určite tušila, ba možno aj vítala. Keď už je niekto taký disciplinovaný a odovzdaný ako ja, musí dať predsa madam občas aj nejakú tú zámienku.
Asi už je čas pobrať sa. Obliekol som si dlhé nohavice aj keď je vonku teplo, no nechce sa mi vysvetľovať prečo mám oholené nohy. Žije tu kopa zvedavých, nechápavých, bohurovných kresťanov, ktorí by ma určite najradšej upálili na hranici.
Naštartoval som svoj 20 ročný Ford a vyrazil na krátku cestu do vedľajšieho mesta. Bolo až moc teplo a začal som sa potiť. Budem sa musieť u madam znova osprchovať. Vyzdvihol som jej obed, rýchlo skočil späť do auta. Už len asi 7 minút a som pri nej. Už som si predstavoval ako otvorí dvere v jej obľúbených červených štekloch na nohách, ktoré tesno obopínajú čierne silonky na podväzkoch. Krátka sukňa a výborne sadnúca biela blúzka, ktorá dokonale kopíruje jej božské krivky. Hlboký výstrih z ktorého vykúka červená čipkovaná podprsenka. Ach, zase bolesť v rozkroku. Tak neznesiteľná a zároveň úžasná. Pocítil som mazľavú vlhkosť prítomnú v nohavičkách. Áno, čítaš správne. Jeden z prvých príkazov znel vyhodiť všetko mužské spodné prádlo. Nejaké som si nechal, pre istotu.
Autopilot ma zaviedol až pred jej dom a už stojím pred dverami. Hlboký nádych a klopem. Počujem pohyb, no nepočujem klopkanie šteklov.
Rýchlo sklopím zrak, dvere sa otvoria a prvé čo vidím sú hrubé ponožky s motívom lienok a tepláky.
Poznáš to, ak si neni úplny mentálny diletant, ten hluchý okamih počas každodennej rutiny. Prestrihne ti vôdzku na ktorej ťaháš svoje vedomie ako tvrdohlavého psa, ktorý sa vôbec nestotožnuje so smerom ktorým si sa vybral.
Okamih, kedy si uvedomíš nevyhnutnú súčasť svojho Ja, ktoré bolo formované udalosťami z ktorých ti je mdlo, smutno alebo aj do smiechu. Samozrejme, pamätáš aj na časy pozitívne a veselé. No tým tvoja myseľ neprikladá až takú váhu, ako keby si si užíval tú bolesť a rád ju prežíval zas a znova. Čaká na svoju príležitosť aby ťa mohol paralizovať v krásny slnečný deň a prinútil sa zamýšlať nad niečím tak fádnym, akým je tvoja existencia. Taký jemný psychický masochizmus.
Vtedy ma ovládne nekontrolovateľná túžba vypustiť väzňa v mojom podvedomí a nechať ho sa chvíľu pozabávať. Na môj účet samozrejme. Nejako sa u mňa počas rokov dospievania vyvinuli chute, ktoré by sa dali s prižmúrenými očami vyložiť ako separované fetishe, nutkania ktoré zdanlivo nemajú žiaden spoločný činiteľ, ale dnes už viem, že je to len jedna veľka krabica rôznych záľub s nápisom "Fun stuff", ktorú ukrývam doma na povale.
Minule ma zastihol ten okamih fakt nevhod. Ťahal som šnúru nie príliš lahodiacih zážitkov a fuck-upov a tak som mu podľahol. Vytiahol som krabicu, doslova.
Vždy keď príde k tomuto momentu, otvaránia krabice, mám pocit ako keby rozbaľujem darček. Iba s tým rozdielom, že viem čo sa v ňom nachádza. Vnútri ma čaká druhý svet rozkoše a poníženia. Svet v ktorom ti je odopretý orgazmus ale aj tak dosiahneš na vrchol. Otvorím krabicu a usmejem sa, ale najprv musím zistiť situáciu v susednom svete.
Beriem do rúk svoj iPhone a hľadám v kontaktoch pod písmenom "M". Srdce mi bije keď ťukám do klávesnice slová poníženého významu. Kontakt bol pred nedávnom online a tak dúfam, že si moju správu prečíta.
Položil som telefón na stolík a druhou rukou som sa natiahol po krabičke s cigaretami. Moja ďalšia neresť. Nervy pracujú, isto to chápeš, takto opovážlivo si dovoliť otravovať v sobotu predpoludním. To ma, dufám, vyjde draho.
Vrátil som sa z balkónu s hlavou napratanou nikotínom a ešte výšším tepom. Pozriem na telefón. Nič, žiadna odpoveď. Pokladám telefón a vyťahujem ďalšiu cigaretu z krabičky. Kompulzívne repete, ktoré síce tvoje čakanie neskráti, zato tvoj život áno.
Druhý pokus a na obrazovke svieti notifikácia. Bingo. Ako som predpokladal, prvé muselo prísť pokarhanie.
- Ako sa opovažuješ ma otravovať tak skoro ráno. Vieš že piatkové noci bývajú dlhé.
Má pravdu, viem o tom ale vôbec som na to ani nepomyslel. Skrátka som podľahol okamihu. V zápätí ale prišla ďalšia správa.
- Máš štastie, že dnes nič nemám. Buď u mňa presne o 16:00 a dones mi niečo pod zub. Prekvap ma ty štetka.
- Ospravedlňujem sa za svoje trúfalé správanie. S radosťou splním Vašu požiadavku Madam.
Pocítil som tlak. Pri pomyslení, že sa budem variť v očakávaní ešte niekoľko hodín a samozrejme aj v rozkroku, čo trochu zabolelo. Madam ma momentálne drží v šachu, jej moc ma obklopuje mentálne ale aj reálne. Jej príkaz je pevný ako kov, ktorý spôsobuje jemnú bolesť v rozkroku a pripomína to, že jej patrím.
Po chvíľke bolesť ustála a ja som opäť stál nohami na zemi a s hlavou plnou endorfínov. Tento pocit je takmer božský. Aj po toľkých mesiacoch, počas ktorých slúžim svojej madam, je stále taký silný, ako si ho pamätám keď som ho pocítil po prvý krát. Vtedy som ale pociťoval aj značnú nervozitu, ako pred skúškou na univerzite. Tá ale odpadla ihneď po tom, ako mi madam prvý krát prikázala s úsmevom na perách a iskrou v očiach si pred ňou kľaknúť a zložiť svoju masku, ktorú som nosil pred svetom.
Mal som čas, bolo dopoludnie a cesta k nej mi zabrala nanajvýš pól hodinu. Ešte sa cestou zastaviť v jej obľúbenej reštaurácií, ale to vybavím včasným telefonátom. Zdržím sa maximálne 5 minút. No aj tak som začal baliť veci z krabice, ktorú som impulzívne otvoril ešte pred tým, ako som poprosil o pozornosť. Nemal som povolené si ich nechávať u madam, ešte som si takú výsadu nezaslúžil.
Všetky tie veci, ktoré definujú moju skrytú podstatu, moje túžby a neresti. Niektoré boli mojou voľbou, no niektoré mi vybrala madam, ako inak pre jej pobavenie.
Ešte musím pripraviť svoju telesnú schránku. Madam je veľmi pedantná a potrpí si na dokonalý vzhľad a funkcie svojej štetky. Takže som skočil do sprchy, obrazne, ale nečudoval by som sa keby naozaj od radosti skočím. Najprv sa oholiť. Takmer celé telo. V rozkroku to je vždy trochu horšie, ale to sa dotiahne u madam pod jej striktným dohľadom, aby som náhodou bez dôvodu nesiahal na jej majetok ktorý držala v kovovej hrsti.
Potom samozrejme nasledoval klistýr. Ako som vravel, musím zabezpečiť dokonalú a hladkú prevádzku pre prípad, že by dnes mala chuť do mňa vstúpiť. Na moje šťastie to robila rada, často a bola to pre mňa jediná forma sexu. Ak to môžem tak nazvať. A bol som za to neskutočne vďačný.
Dobre, som pripravený, vraví mi hlas v hlave. Ešte stále som mal dosť času a tak som zase behal na balkón a späť ku krabičke cigariet. Bol som madam upozornený, nech k nej ani nechodím, ak budem smrdieť od dymu, no vždy ma za to iba pokarhala a neskôr aj potrestala. Dalo by sa povedať, že to bola forma neverbálnej žiadosti o trochu viac jej "lásky" z mojej strany. Robil som to naschvál. A ona to určite tušila, ba možno aj vítala. Keď už je niekto taký disciplinovaný a odovzdaný ako ja, musí dať predsa madam občas aj nejakú tú zámienku.
Asi už je čas pobrať sa. Obliekol som si dlhé nohavice aj keď je vonku teplo, no nechce sa mi vysvetľovať prečo mám oholené nohy. Žije tu kopa zvedavých, nechápavých, bohurovných kresťanov, ktorí by ma určite najradšej upálili na hranici.
Naštartoval som svoj 20 ročný Ford a vyrazil na krátku cestu do vedľajšieho mesta. Bolo až moc teplo a začal som sa potiť. Budem sa musieť u madam znova osprchovať. Vyzdvihol som jej obed, rýchlo skočil späť do auta. Už len asi 7 minút a som pri nej. Už som si predstavoval ako otvorí dvere v jej obľúbených červených štekloch na nohách, ktoré tesno obopínajú čierne silonky na podväzkoch. Krátka sukňa a výborne sadnúca biela blúzka, ktorá dokonale kopíruje jej božské krivky. Hlboký výstrih z ktorého vykúka červená čipkovaná podprsenka. Ach, zase bolesť v rozkroku. Tak neznesiteľná a zároveň úžasná. Pocítil som mazľavú vlhkosť prítomnú v nohavičkách. Áno, čítaš správne. Jeden z prvých príkazov znel vyhodiť všetko mužské spodné prádlo. Nejaké som si nechal, pre istotu.
Autopilot ma zaviedol až pred jej dom a už stojím pred dverami. Hlboký nádych a klopem. Počujem pohyb, no nepočujem klopkanie šteklov.
Rýchlo sklopím zrak, dvere sa otvoria a prvé čo vidím sú hrubé ponožky s motívom lienok a tepláky.
