História bolestivej lásky (úryvok z kapitoly 2)

Podvečer zahalili husté tmavé mraky oblohu. Vtáky utíchli a na letné horúce obdobie sa rozdul pomerne studený vietor. Rheos bol vyhnaný späť do domu. Otupený niekoľkými čašami vína sa dotrmácal do svojej izby. Keď sa pozrel na svoju posteľ, okamžite mu udrel do tváre blyskot bohato zdobenej pozlátenej masky s pierkami. Vedľa nej ležala jednoduchá, bielo-zlatá pánska škraboška v rovnakom štýle. Sadol si neveriacky na posteľ, ruku si položil k brade, pričom si prstami hladil strnisko. Odrazu prudko vstal, aby našiel v dome svoju ženu. Nemusel však chodiť ďaleko – tá stála vo dverách, odetá v sviatočnej dvojfarebnej tunike. Sýtoružová palla obkolesovala belaso-modrý podklad, nakučeravené vlasy po stranách hlavy lemovali úzke pramienky vrkočov, dotvárajúce zložitý účes ukončený spletením do uzla.
“Tak ideme?” Opýtala sa ho s vrelým úsmevom, akoby ho lákala bližšie k sebe. Svojím neskonalým pôvabom otupila jeho zmysly natoľko, že ostal uzemnený bez slov. Nakoniec ho prebrala z očarenia, aby sa poponáhľali do ulíc Kerameikosu.



Porneion sa nachádzal v tejto prístavnej časti a niesol názov Alessia. Luxusný dom bol ohraničený vysokými múrmi s rozsiahlym pozemkom, posypaný záhradami a fontánami. Pred hlavnou bránou stáli dvaja grécki hopliti s dlhými kópiami odetý v zbroji. Manželia k nim neisto pristúpili bližšie. Rheos sa ozval k vojakom ako prvý s tým, že sú pozvaní senátorom Marcusom Filiom. Vojak sa na nich nedôverčivo pozrel bližšie. Hrubým hlasom ich vysmial, že nie sú pre vstup vhodne oblečení a niečo im chýba. V tom Sofia víťazne spod pally vytiahla obe maske. Nasadili si ich na tvár a vykročili hrdo vpred. Hopliti sa im v tichosti ustúpili a hľadeli bez emócii do zeme. So smiechom prechádzali ďalej kamenným chodníkom držiac sa za ruky. Za chrbtom už len začuli zatvorenie hlavnej brány.
Zatiaľ nikoho nestretli, no nasledovanie svetiel veľkého domu v nich rozvírili neutíchajúce obavy. S ťažkosťami sa sotva držali chodníka končiaceho pri mohutných drevených dverách.
Nestihli ani zaklopať. Dvere im dokorán otvorili dvaja polonahí mladí muži s maskami na tvári, opásaní priesvitnými plachtami. Natiahnutými rukami ich v miernom úklone pozývali ďalej do predsiene domu. Do uší sa im ihneď vtesnali ľúbostné tóny, šíriace sa lýrami a syrinxmi, ktoré ovládali sporo odeté hudobníčky stojace na každom rohu. Svojim nebeským spevom a vlniacimi sa bokmi, vytvárali znamenitú epickú kulisu.
Ocitli sa pred hlavnou sálou, do ktorej bolo od vchodu vidieť. Zastavili na prahu roztvorených dverí. Zreničky sa im od údivu rozšírili dokorán a obočie vystrelilo od viečok nahor. Stredom miestnosti sa tiahol široký zdobený koberec, na ktorom ležalo desiatky obnažených ľudí natisnutých na sebe. Skupina mužov a žien v maskách bola v sebe tak zapletená, že nebolo možné rozoznať, komu aká končatina patrí. Obraz pripomínal hromadný akt párenia hadov. Po stranách sa nachádzali dlhé bazény s teplou vodou preplnené nahými telami, pulzujúcimi v náruživom rytme. Mohutné stĺpy iónskej architektúry sa týčili medzi sochou boha Bakhusa, stojaceho na dvoch levoch. V zadnej časti sa tiahli široké schody do vyvýšenej plochy, na ktorej sa oddávali rozkoši ďalšie skupinky ľudí. Chaoticky krížiace sa povzdychy ľudských vášni vychádzali snáď z každého miesta. Po zemi sa váľali vankúše, jedlo, ale aj zvyšky zhodeného oblečenia. Charakteristické vône každého jedinca sa pri hromadnom kopulačnom splynutí vzájomne miesili tak intenzívne, až vytvorili esenciu vášni vábiacu oboch manželov. Rheos aj Sofia nasiakli atmosférou orgií do špičky prstov na nohách.


“Takže takto vyzerá raj?” Opýtal sa očarený Rheos. Sofia však neodpovedala, pretože zbadala blížiacu sa siluetu Marcusa s maskou sibírskeho tigra. Hrialo ju pri srdci keď ho videla oblečeného, vyhýbajúc sa hromadnému zvieraciemu páreniu.
,,Som rád, že ste prijali pozvanie drahí priatelia. Vitajte na tejto výstrednej slávnosti, kde sa nekladú medze hraniciam, ani fantáziám a možné je úplne všetko,“ privítal ich so značnou neistotou, ktorú Sofia vycítila z prvého slova. Už nevyžaroval takým sebavedomím ako pri prvom stretnutí.
Keď sa však Rheos zadíval do krásy dvoch héter ležiacich nablízku, prestal úplne vnímať svoju ženu. Luxusné spoločníčky si vzájomne hladili svoje vyvinuté vnady a špičkami jazyka ochutnávali hranice najchutnejších častí tela. Pri ich ladnom vrtení celkom zmeravel od vzrušenia. Vtedy Marcus nenápadne priskočil k Sofii, chytil ju za ruku a pošepkal jej do ucha:
“Musíte ísť so mnou.”
Sofia sa roztriasla od stúpajúceho napätia. Pri zúfalom pohľade na svojho žiadostivého manžela by bola najradšej ihneď vyrazila so senátorom niekam ďaleko do samoty. Marcus zbadal príležitosť a snažil sa využiť situáciu vo svoj prospech. Pristúpil od chrbta k Rheosovi a chytil ho za plece:
“Drahý priateľ, pokojne sa môžete k týmto luxusným spoločníčkam pridať. Tu vás za to nikto nebude odsudzovať a vďaka maske ani poznať.”
Rozpálené hétery si v tej chvíli všimli postavajúceho Rheosa v pozadí a začali ho vábivými gestami rúk volať k sebe. Marcusovi už bolo jasné, že nedokáže odolať svojim pudom a náruživé spoločníčky mu namotávanie zhodou okolností uľahčili. Temperamentný hrnčiar však senátora zaskočil. Obrátil sa k svojej žene s nevídaným pohľadom, prižmúril oči a poprosil ju, aby sa taktiež pridala. V tej chvíli už však Sofia bola pevne rozhodnutá. Aj keď ju manželova prosba nesmierne zaskočila, dokázala bez premyslenia pohotovo reagovať a vyzvala ho, aby si bez výčitiek s jej zvolením užil rozkoše s neznámymi ženami. Marcus sa už len zdvorilostne zapojil do ich rozhovoru s tým, žeby rád ukázal Sofii dom. Rheos bez premyslenia súhlasil a jeho statné telo sa pomaly od nich vzďaľovalo, až sa nakoniec stratilo medzi vyvinutými telami héter.
“Môžeme?”
Senátor jej podal ruku. S úsmevom sa jej chytila, kráčajúc po schodoch do neznáma. Cestou sa obzrela spätne za svojim mužom. Samu seba prekvapila tým, že pohľad na neho medzi dvomi ženami, ktoré mu práve strhávajú z tela oblečenie, v nej nevyvolával žiadne dramatické emócie. Marcusova galantnosť s jeho jedinečnou charizmou ju obalili do pocitu vyrovnanosti.
Vedľa ich nôh sa pri schodisku vlnilo mnoho nahých tiel, pripomínajúcich vlniace sa klasy obilia vo vetre, no ani jeden z nich sa nezapodieval dejom naokolo. Až keď vystúpili celkom nahor, tesne pred nimi vyletel spoza rohu nahý, nízky chlap kyprých tvarov, naháňajúci mladého chlapca.
“To je?...”
Všímavá Sofia na základe ryšavých brčkavých vlasov spoznala za maskou parohatého jeleňa samotného cisára. Ani nestihla opatrným ťahavým tónom dokončiť otázku a senátor jej cez zaťaté zuby ironicky odpovedal:
“Hľa, náš Božský.”
Keď ho Nero dolapil, schmatol ho za vlasy a stiahol k sebe do zovretia. Mladý chlapec pôsobil dojmom vystrašenej opice. Jeho sklenené oči prezrádzali, že v slizkom objatí rozhodne nie je dobrovoľne. Marcus v tej chvíli odvrátil pohľad od svojho panovníka. Aj keď to bol jeho cisár, nemohol sa svojim presvedčením stotožniť s mnohými jeho praktikami.
V Grécku bola láska dospelého muža k chlapcovi veľmi rozšírená, zatiaľ čo Rimania tento zvyk až tak veľmi neuznávali. Zrejme aj preto horlivý Nero tak zbožňoval Atény.
Spleť výkrikov vzrušenia im dráždil sluch. Cítili sa zvláštne pri pohľade na opojených ľudí bez hraníc. Zvuky párenia sa postupne vytrácali v hlbinách dlhej chodby, kde sa nachádzalo mnoho izieb so zavretými dverami. Zaviedol ju do jeden z nich, zatvoril dvere a hneď otočil kľúčom. Zložil si z tváre masku sibírskeho tigra. Sofia sa rozochvela od radosti, strachu, ale zároveň aj od vzrušenia. Cítila, že práve táto chvíľa rozhodne, akým smerom sa bude ich nezvyčajná vzájomná príťažlivosť uberať. Tak rada by sa v tej zavretej izbe odosobnila od všetkých faktov, ktoré jej bránili vyjadriť svoju náklonnosť k rímskemu hodnostárovi a svoju túžbu po ňom. Zložila si z tváre masku a v kúsku svojho srdca sa oddávala snivým predstavám, že je v jeho náručí. Pri pomyslení na svojského manžela, bažila po láske a pocite bezpečia, ktorú ešte nikdy pred tým, než sa ocitla v blízkosti Marcusa necítila...
Zdalo sa, že jej čítal všetky priania z mysle. Nemusela povedať vôbec nič. Tváril sa tak odhodlane, ba až mu bolo jedno, čo smie, čo nesmie, čo je správne a čo nesprávne.
Pristúpil k nej a bez slov ju objal. Tískal jej telo silno k svojmu a v tom, akoby z jej duše opadal ťažobný balast, ktorý ju tak nemilosrdne ťahal k zemi. Cítila taký prílev pozitívnej energie, až sa jej horké slzy rozliali zo slabo svietiacich očí. Tak málo a tak silný pocit, že vôbec nechápala, čo sa to s ňou deje. Priam liečebný účinok jeho blízkosti na ňu doľahol v takom opojení šťastia, až na hlas vyslovila:
“Dala by som vám všetko.”
V tom ju prudko od seba odtiahol a prísne sa na ňu pozrel. Chytil sa obomi rukami za hlavu a zdrapil sa za vlasy:
“Ach drahá Sofia, vy si vôbec neuvedomujete silu vašich slov. Ani len netušíte kto som, čo sa vo mne skrýva, čoho som schopný. Nemôžete mi hovoriť takéto vážne veci.”
Aj keď pôsobil dojmom rozdráždenej šelmy, nadobudla nezlomný pocit istoty, že teraz to prišlo. Ničoho sa už nebála:
“Tak mi to prosím ukážte. Ukážte mi, čo všetko je vo vás a čoho ste schopný. Teraz po ničom inom netúžim.”
Marcus ostal vyvedený z miery. Vedel, čo pred ňou skrýva. Vedel, žeby to nemuselo pre ňu dobre dopadnúť. Disponoval však aj darom nesmiernej vnímavosti a jeho inštinkty dokázali dokonale čítať reč tela. Odhadoval, že Sofia pri manželovi trpela. Nechcel však jej slabosť zneužiť vo svoj prospech. Ponúkla sa mu sama na podnose a aj napriek najväčšiemu životnému lákadlu to takto nechcel a rozhodol sa ju zastrašiť:
“Sofia, vy ma nechápete. Som iný ako ostatní muži. Mne vaša krása, vaša múdrosť, vaša príjemná spoločnosť a milý úsmev nestačí. Ja...”
Náhle ho v tom prerušila, aby už prestal hovoriť a toľko premýšľať:
“Dala by som vám všetko, dala by som vám život.”



https://www.facebook.com/IZUAL-173335656793050/