Splátka číslo 1. - poznanie

S kamoškou sa bavíme v piatok večer v bare už dosť dlho, až sme usúdili, že je načase ísť domov. S pohárom červeného vína v ruke sa predieram davom, že nedopitý zvyšok odložím dakde na stôl alebo bar a odchádzam volať taxík. V tom mi však do cesty nečakane vstúpi akási osoba, zapotácam sa a kompletne ju oblejem celým obsahom pohára. V tom okamihu zamrznem, pretože ako postupne dvíham pohľad od topánok smerom nahor, uvedomujem si, že je to muž vo veľmi peknom svetlom obleku a na topánky mu kvapkajú zvyšky červeného vína roztekajúce sa postupne cez sivé nohavice, bielu košeľu a aj sako. Do pekla ! ako sa mi toto podarilo, hovorím si v duchu, s tou trochou vína som ho obliala ale, že úplne komplet. Keď pomaly zdvihnem zrak k jeho tvári, vidím pár prísnych tmavo hnedých až čiernych očí, ako na mňa zazerajú a pery sú stisnuté do rovnej čiary. Ja len otváram ústa ale nie som schopná slova. V tom ma zdrapne za rameno a ťahá ma preč, ani nestíham reagovať. Vytiahol ma vonku na parkovisko a prudko ma k sebe otočil, pozerajúc sa mi rovno do očí. ,, Tak, milá slečna, som zvedavý ako mi toto chcete vysvetliť a hlavne vynahradiť škodu! Tento oblek je dosť vysokej hodnoty a je úplne zničený! “ keď mi povie tú astronomickú sumu, zatočí sa mi hlava a hovorím si načo kurva si dáva tak drahý oblek do baru.
,,Prepáčte, ja...no... preplatím vám čistiareň.“ Ospravedlňujúco na neho pozriem.
„ Čistiareň ? Ten oblek je zničený a to červené víno z neho nezmizne už nikdy! “
„ Ja vám ho ale nedokážem preplatiť, jedine ak na splátky. “ zúfalo vyhŕknem. Neznámy muž mi chvíľu pozerá do očí, potom si ťažko vzdychne, chytí si koreň nosa palcom a ukazovákom až nakoniec prehovorí. „ V poriadku, tak na splátky ale tie si určím sám! Súhlasíš?“ Som tak pod tlakom, rozum mi jemne zastiera alkohol, aj keď nie som opitá, neuvažujem jasne, navyše cítim úľavu, že sa dohodneme. „ Súhlasím.“ Poviem bez ďalšieho uvažovania. „ Napíšem vám svoje číslo telefónu a zajtra sa dohodneme na podrobnostiach.“ Hrabem sa v kabelke aby som našla kúsok papiera. Muž sa však tajomne zasmeje, až mi prejde mráz po chrbte. Schytí ma za rameno a ťahá ma k autu, šmarí ma na sedadlo spolujazdca. Potom mi rukou schmatne bradu a pozrie sa mi hlboko do očí. ,, Dnes si vyberiem prvú splátku dievčatko. Neopováž sa pohnúť z miesta inak ťa vyplieskam po zadku, že si týždeň nesadneš!“ sedím ako ochromená, cítim vzrušenie i vzdor zároveň. Sadol si za volant a začal mi zapínať pás. „Takto sme sa ale nedohodli, zbláznil si sa!“ vyšteknem na neho a snažím sa vystúpiť. Opäť ma ale surovo schmatne, uzemní na sedačku, a bleskovo zapne pás. Potom mi zdrapne vlasy zakloní mi hlavu a prísne na mňa pozrie. „ Za prvé, súhlasila si, že splatíš dlh za môj zničený oblek, spôsobom akým si vyberiem. Za druhé, už nikdy mi netykaj, jedine ako ma môžeš osloviť je Pane! Tak teraz buď pekne poslušná, inak ťa neminie trest.“ Napriek tomu ako sa ku mne správal, moje hlúpe telo reagovalo ako keby mu hral na struny. Namiesto strachu som cítila silné vzrušenie a zvlhla som ako posledná cundra. Počas cesty už neprehovoril a odviezol ma niekde za mesto k domu, ktorí bol v širokom okolí celkom sám. Opäť mnou prebehol mráz strachu i vzrušenia. Vystúpili sme a sama som netušila či utiecť alebo sa podriadiť jeho dominancii. V mojej hlave bojovali zdraví rozum a túžba zároveň. Nedal mi však na výber, kým som sa spamätala na oči mi nasadil masku aby som nič nevidela a ruky mi spútal za chrbtom putami. Majetnícky ma zobral za rameno a ťahal ma k domu. Voviedol ma do miestnosti, pravdepodobne do jeho spálne predpokladala som. Nechal ma stáť uprostred miestnosti, nič neprehovoril, ale vytušila som, že sa zbavuje svojho špinavého obleku. Potom ku mne pristúpil, opäť ma schmatol za vlasy, cítila som jeho horúci dych na svojom líci a pri uchu. Následne mi zašepkal, teraz ťa odpútam, vyzlečieš sa celkom donaha a kľakneš si na kolená s nohami široko od seba, ruky si položíš na stehná a budeš odovzdane čakať na ďalší povel. Na každé moje želanie odpovieš, áno Pane, inak ťa trest neminie! Rozumela si?“ Môj dych sa zrýchlil a srdce mi bilo, ale nie strachom ale vzdorom a vzrušením zároveň. Prikývla som hlavou, že súhlasím. Akonáhle ma však odpútal, okamžite som si strhla masku a vylepila som mu poriadne zaucho. „Choď do pekla ty bastard!“ vyštekla som a rozbehla sa k dverám aby som ušla. Chytil ma skôr ako som sa k ním dostala. Hodil ma o stenu až mi vyrazilo dych. Nečakal ani sekundu a opäť mi spútal ruky za chrbtom aj keď som sa bránila. Nasadil mi masku a bez obtiaže mi roztrhol tričko a odhodil podprsenku. Stála som tam nahá s rukami za chrbtom a moje prsia a vztýčené bradavky mu boli na obdiv, aj keď som mala masku, príšerne som sa červenala. „Počuj dievčatko, za toto ešte draho zaplatíš a ver mi, že ma budeš prosiť, aby tvoj trest skončil. Veď ja ťa už naučím ako sa máš ku mne správať, aby si splatila svoj dlh! „ odviedol ma naspäť do stredu miestnosti, chvíľu ma nechal čakať a potom ku mne pristúpil zozadu. Dýchal mi na krk, prudko ma chytil za vlasy zaklonil mi hlavu na bok a jemne jazykom prechádzal po mojom ramene, krku a uchu. Zanechával za sebou vlhkú stopu ktorú zároveň usušil jeho dych, keď sa mi zahryzol jemne do ucha, myslela som že moje zmysly explodujú v jednej extáze. „ Aaaaaach“ vyrazilo zo mňa bez toho, aby som to mohla ovládnuť, moje nohavičky boli už komplet premočené, keď v tom mi zašepká do ucha „ Tak, aaaach.“ Zasmeje sa tlmene a v tom momente ma prekvapí rana, na moje prsia a bradavky dopadol kožený bič, ktorý ma zaštípal a vzrušil zároveň. Plieskal ma s nim po prsiach jednou rukou, druhou mi ťahal vlasy a držal mi hlavu na bok a pri každom údere ma jemne hryzkal do ucha, krku i ramena. Myslela som si, že toľkú rozkoš už nezvládnem a jednotlivé rany som prestala počítať, úplne utopená v rozkoši a prekvapená bolesťou, že ma to tak neuveriteľne rozpaľuje. Potom náhle prestal, obišiel ma a rozopol mi nohavice, prudko ich zo mňa stiahol spolu s nohavičkami a odhodil preč. Stála som pred ním celkom nahá, pred úplne neznámym mužom, ktorí ma práve zbičoval. Moje vnútro tieklo a vlhké vzrušenie bolo vidieť až na stehnách. Pohladil ma po nich a lepkavý mok si zobral na prsty bez toho aby sa čo i len dotkol mojej ženskosti. Netrpezlivo som prešľapovala a išla som sa zblázniť od rozkoše, to že som mala na očiach masku moje vzrušenie ešte viac prehlbovalo. Myslela som si, že ma zrazí na kolená a budem mu môcť aspoň vyfajčiť, ale namiesto toho ma otočil, sotil ma na posteľ, kde som ostala ležať napoly bruchom na nej a nohy mi viseli dole. Bradavky ma pálili od predošlého bičovania, keď som zrazu pocítila ďalší úder. Plesk! Bič mi pristál na zadku. A ja som stŕpla sladkou bolesťou, ktorá ma štípala i tešila zároveň. „ Tak povedz, dievčatko, ako ma máš oslovovať?“ spýtal sa, ale ja som opäť mlčala. Plesk! Bič pristál na zadku. Potom mi uštedril ešte mnoho úderov, kým som od bolesti nezakričala. „ Už dosť, pane! “ a zúfalo som zaborila tvár do postele. Také poníženie, ale zadok ma už pálil od toľkých rán, až začal nalamovať moju hrdosť. „ Výborne dievčatko, tvoj výcvik bude ťažký ale úspešný. Ako vidím veľmi sa ti to páči. “ Víťazoslávne sa uškŕňal a hladkal ma po červenom pozadí. Moje telo reagovalo ako nikdy pred tým. Vzrušenie mi tieklo až dole po stehnách a tento môj neznámy mučiteľ ma hladkal, vychutnával si svoje víťazstvo a moje pokorenie, keď videl a cítil toľko vlhkosti na svojich prstoch, bol zo sebou maximálne spokojný. Ja som však v duchu zúrila, ponížil ma a moje telo reagovalo akoby len na toto celý život čakalo. Ruky som mala stále spútané za chrbtom a na očiach masku, vôbec som nevedela predvídať čo bude ďalej. Neznámi ma však nenechal dlho čakať. Prudko ma zdvihol z postele, otočil ma oproti sebe. „ Kľakni si na kolená, roztiahni nohy a otvor ústa! “ Zavelí, a ja úplne zhypnotizovaná jeho hlasom dominanciu a vzrušením urobím o čo ma požiada, neschopná vzdorovať, celkom ma omámil a túžim po uspokojení. Po chvíli cítim jeho teplé semeno ako mi zalieva vnútro úst a steká po brade a prsiach. Nedovolil mi ani len sa ho dotknúť, očividne som si to nezaslúžila, a ani len to, aby sa on dotkol mňa. Uvedomila som si, že mojím odporom a vzdorom viac menej trestám sama seba než jeho...