Splátka č. 1 – druhá časť.

Postavil ma na nohy, masku z očí mi dal dole a jemne ma hánkami pohladil po líci. V hlave som mala po tomto zážitku výbuch emócií, poníženie, hrdosť, vzdor, túžba, vzrušenie z bolesti, ochota podvoliť sa mu úplne bez odporu ako žiadal, ale zároveň nie tak ľahko a jednoducho ako by chcel. Presvedč ma, že si zaslúžiš moju dôveru a ja ti na oplátku odovzdám aj svoju dušu nie len svoje telo, prebehlo mi mysľou. Potom ma odviedol do kúpeľne, aby som sa mohla upraviť. Po krátkej chvíli sa vrátime naspäť do spálne. Putá mi prepol tak, aby som ruky mala vpredu, priviedol ma naspäť k posteli posadil ma a chytil za bradu s dokonalou sebaistotou ,, Pozri dievčatko, vidím po čom tvoje telo túži, a dostaneš svoju odmenu, ak o ňu pekne poprosíš, a zároveň sa najsamprv primerane ospravedlníš za ten oblek. To znamená, že chcem počuť: Prepáč Pane a prosím Pane! “ tmavé hlboké oči upiera do mojich jasne modrých, zvádzame boj, ktorí mu však nemienim dopriať ľahko vyhrať, neuhnem pohľadom ani nesklopím zrak, ale vyzývavo zdvihnem obočie a sladko provokačne poviem: ,, Zabudni!“ vrie vo mne hrdosť a vzrušenie zároveň, telo mi horí túžbou ale myseľ mi nedovoľuje tak ľahko sa podriadiť. Očakávam reakciu a nenechá ma dlho čakať, opäť sa sebavedome uškrnie: „ Aj tak ma o to budeš prosiť, ver mi, tvoje telo neklame!“ jeho pery sa zachvejú v úsmeve. Zhodí ma na chrbát, ruky v putách mi zapne nad hlavu a na oči mi opäť nasadí masku. Som napätá a očakávam nejaký úder, ale prekvapí ma. Strapcovým koženým bičíkom mi začne blúdiť po tele, pomaly prechádza po mojich stehnách smerom nahor, chladná koža dráždi moje zmysly, keď sa hladko a provokačne prekĺzne po mojej ženskosti, potom stúpa po bruchu až smerom k bradavkám, krúži okolo nich a dráždi ma na zbláznenie, telo sa mi vypne ako luk, aby sa priblížilo k tej rozkoši, zrazu však „plesk“ bič rázne pristane na pošve a mnou prejde slastná bolesť a túžim, aby to zopakoval, on však opäť kĺže strapcami smerom k bruchu „plesk“ bič pristane na mojich bradavkách a znova sa kĺže pomalým mučivým pohybom po hrudi až ku krku. Takto ma necháva dokonale vychutnať si každú odozvu bolesti až do maximálneho detailu. Telo sa vypína oproti biču, aby ho cítilo čo najviac, opäť ma pleskne po pošve a stehnách a potom dráždivo po bradavkách, následne ma rukou začne zmyselne hladiť po červených fľakoch na koži, ako umelec, ktorí kontroluje svoj výtvor. Roztiahne mi stehná a vkĺzne do mňa prstami, vykríknem od rozkoše, ale nedopraje mi žiaden pôžitok, ihneď prsty vytiahne a rozotiera moju vlhkosť po bradavkách, uštipne tvrdé kopčeky a moje telo horí v plameňoch. Poriadne sa ma ani nedotkol svojim telom, alebo ústami, a ja som aj tak úplne roztopená, zmysly mám vybičované na maximum a túžim sa uspokojiť. Prstami blúdi od mojich bradaviek ku krku, prejde po kľúčnych kostiach, ramene, uchu a potom po líci až k perám, krúži po nich kým ich neotvorím, vkĺzne do nich prstami a navlhčené ich po brade posúva smerom opäť k prsiam, obkrúži bradavky: ,, plesk,, bič pristane na mojom klitorise a ja vykríknem od rozkoše. Udrie ma ešte pár krát, a keď cíti, že by som sa dostala k vrcholu prestane, a znova blúdi rukou po mojom tele. Nakloní sa nado mňa a šepne mi do ucha: ,, Zdá sa, že svoj boj prehrávaš dievčatko, ale nedostaneš potešenie, kým nepotešíš mňa.“ Dýcha mi pri uchu a jeho dych šteklí aj moje plecia, som ako zmyslov zbavená, moje telo je vzrušené zo závanu vzduchu na pokožke. Nabieha mi husia koža, v mysli zvádzam silný boj dokedy toto vydržím, a rozhodnem sa. „Prepáč Pane, za ten oblek.“ šepnem, priam cítim ako sa uškrnul, zostal ticho a rukou zablúdil k môjmu rozkroku, vnikol do mňa prstami a dráždil chúlostivý bod, ktorí tam našiel. Vzdychám rozkošou, vypínam sa oproti jeho ruke a blížim sa k orgazmu, keď náhle prestane a ja zapištím sklamaním. Znova sa nakloní nado mňa a zašepká
„ Hovoril som ti, že budeš prosiť. Kým nebudem počuť to slovo, odmena nepríde.“
Telo mi horí plameňom vášne, som na pokraji zúfalstva ako veľmi túžim po jeho prstoch, aby mi dopriali uvoľnenie. Môj mozog, ale zase raz nesklamal, čím viac odo mňa ten muž žiada, aby som sa podriadila, tým väčší odpor vo mne vyburcuje, nedokážem sa poddať tak ľahko za pár blažených chvíľ. Snažím sa dýchať zhlboka a dostať zo seba trochu zdravého rozumu, hovorím si ok, veď raz mi tie putá bude musieť uvoľniť a ja si potom sama doprajem uvoľnenie, nebudem o neho prosiť, tak hlboko ma nepokorí, už dosť, že som sa ospravedlnila. Vôbec som však netušila, aké muky na seba privolávam.
Keď videl, že odo mňa tie slová nedostane, prešiel mi opäť sladko prstami po perách a znova zašepkal: ,, Neotáľaj dlho s prosbou dievčatko, s výberom svojich splátok som ešte ani nezačal, a nemuseli by byť potešením iba pre mňa, ale aj pre teba. Máš čas premyslieť si to do rána, ak sa nepodvolíš, tvoje splátky budú utrpením a už ti nedovolím si to rozmyslieť.“ Potom sa prehupol ku mne do postele, upevnenie rúk trochu uvoľnil, aby som si mohla pohodlnejšie nájsť miesto v posteli, aj keď s putami stále na rukách. Objal ma zozadu mocnou rukou a spokojne zaspal. Ja som však tuho premýšľala, aká bude moje odpoveď ráno....